Bdelá kóma. Túto diagnózu by sme mohli označiť ako oxymoron, keďže ide o dva nezlučiteľné významy. Ak sa osoba nachádza v kóme, nemôže byť predsa bdelá. Či? Vo svojej podstate ide o poruchu vedomia. Na kómu sa v minulosti pozeralo ako na stav ľudí neschopných vnímať. Dnes už vieme, že každý človek aj s minimálnym stavom vedomia je schopný vnímať niektorým zo svojich zmyslov. Preto je mimoriadne dôležité aký postoj zaujmeme voči klientovi, ktorý sa nachádza v tzv. bdelej kóme. Tu je pár informácií k tejto diagnóze pre opatrovateľov a opatrovateľky .
Kóma len jedným z niekoľkých stupňov na škále ľudského vedomia. Ďalším je striedanie fáz spánku a bdenia, či stav, kedy pacient odpovedá na vonkajšie podnety iba minimálne alebo stav, kedy si pacienti uvedomujú samých seba, no sú paralyzovaní, či neschopní reakcie.
Ďalším prípadom je aj lekársky vyvolaná kóma (alebo inak umelý spánok), ktorá má za úlohu rýchlejšiu regeneráciu mozgu a celého organizmu. Lekári ju môžu navodiť v prípade závažného úrazu, aby sa predišlo veľmi nebezpečnému opuchu mozgu, alebo pri príliš stresujúcich situáciách pre organizmus ako napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu, podstúpenie náročného zákroku a podobne. Takýto pacient je udržiavaný v stave nevedomia, kedy sú znížené metabolické požiadavky mozgu a stačí mu k fungovaniu menšie množstvo kyslíka. Takto sa chránia nepoškodené tkanivá a zároveň tie poškodené dostávajú priestor na rýchlejšiu regeneráciu. Človek v takomto stave nevníma bolesť.
V podstate by sme vedeli stav kómy, či umelého spánku prirovnať k funkcii reštartovania počítača. Hneď ako nastane fatálna chyba, ktorá môže viesť k závažnému poškodeniu, operačný systém spúšťa obranný mechanizmus prerušujúci chod celého systému. Organizmus tak zostáva v núdzovom režime, aby zabránil deštrukcii tých najdôležitejších častí a zároveň, aby naštartoval okamžitú regeneráciu systému.
Kóma tiež neznamená mozgovú smrť, ako si mnohí predstavujú. Záleží od prípadu, no mnohé funkcie mozgu zostávajú zachovalé a niektoré sa dokážu časom obnoviť. Všetko je však individuálne. Príčinou stavu kómy je poškodenie ascendentného retikulárneho aktivačného systému a teda časti mozgu, ktorá má na starosti prebúdzanie sa.
A ako sa človek vôbec dostane do stavu bdelej kómy? (inak Coma vigile alebo Apalický syndróm). Môže sa to stať hneď niekoľkými príčinami. Následkom úrazu mozgu, silného úderu, krvácania, pri otrave, pri nedostatku kyslíka, či závažnou chorobou. Veľké množstvo ľudí upadne do bdelej kómy po mozgovej príhode, či srdcovom infarkte. Ako dôsledok nasledujú neurologické výpadky i ťažké komatické stavy, z ktorých sa pacient-klient nemusí prebrať týždne, či roky alebo vôbec. Nikto nevie predurčiť, koľko trvá komatický stav a či sa spojenia v mozgu obnovia. Mozog je veľmi nevyspytateľná veličina a u každého klienta reaguje individuálne. No jedno spája všetkých – potreba začať s okamžitou rehabilitáciou po stabilizácii pacienta/klienta a to aktivačnou opaterou, stimuláciou nervového, kognitívneho i motorického systému.
Pacienti/klienti v bdelej kóme sú často na hranici medzi životom a smrťou, no veľké množstvo prípadov sa aj napriek kritickému stavu vďaka intenzívnej odbornej starostlivosti podarilo prebrať a začleniť opäť do života. Ľudia v tomto stave vedomia potrebujú pre svoj vývoj neustálu spätnú väzbu, stimuláciu ,včasnú rehabilitáciu a domácu opateru .
Keďže mozog riadi všetky funkcie organizmu, po prebudení z kómy pacient pociťuje rôzne ťažkosti. Kvôli dlhodobej svalovej neaktivite prichádza k strate sily, výdrže, rovnováhy, koordinácie pohybov, či dokonca k problémom ovládať základné aktivity ako reč a jedenie. V dôsledku poškodenia zrakového nervu môže pacient vidieť rozmazane, či dvojmo. Aj ostatné zmysly zvyknú byť ovplyvnené dôsledkom kómy.
Klienti v stave bdelej kómy a po prebudení vyžadujú intenzívnu starostlivosť a neustále precvičovanie a stimuláciu pre čo najrýchlejšiu rekonvalescenciu.
zdroj -https://www.nadaciaadeli.sk/